CieÄž: CieÄžom ĹĄtĂşdie bolo preskĂşmaĹĽ, Äi sociĂĄlno-psychologickĂ˝ vĂ˝cvik zameranĂ˝ na zvyĹĄovanie sociĂĄlnych a copingovĂ˝ch zruÄnostĂ mĂĄ pozitĂvny vplyv na vyhorenie a mieru zaangaĹžovanosti u ĹĄtudentov pomĂĄhajĂşcich profesiĂ. Design: Bol vyuĹžitĂ˝ kvĂĄzi experimentĂĄlny vĂ˝skumnĂ˝ dizajn. Metodika: ĂÄastnĂkmi vĂ˝skumu bolo 97 ĹĄtudentov (20,2 ± 1,49; 95,9 % Ĺžien) psycholĂłgie, oĹĄetrovateÄžstva a pĂ´rodnej asistencie (50 ĹĄtudentov v experimentĂĄlnej skupine zĂşÄastĹujĂşcej sa vĂ˝cviku, 47 ĹĄtudentov v kontrolnej skupine). Na meranie vyhorenia bola pouĹžitĂĄ Ĺ kĂĄla syndrĂłmu vyhorenia v ĹĄkole (SBI); Äalej boli pouĹžitĂŠ AntonovskĂŠho ĹĄkĂĄla zmyslu pre integritu (SOC), UtrechtskĂĄ ĹĄkĂĄla pracovnej zaangaĹžovanosti (UWES) a Baruthova ĹĄkĂĄla protektĂvnych faktorov (BPFI). Na ĹĄtatistickĂŠ spracovanie Ăşdajov bola pouĹžitĂĄ korelaÄnĂĄ analĂ˝za, Studentov t-test, a ANOVA s LSD post hoc testami. VĂ˝sledky: V experimentĂĄlnej skupine po absolvovanĂ vĂ˝cviku sa ukĂĄzalo ĹĄtatisticky vĂ˝znamnĂŠ znĂĹženie Ăşrovne syndrĂłmu vyhorenia (95 % konfidenÄnĂ˝ interval: 5.26;11.94), zvýťenie hladiny zmyslu pre integritu (95 % konfidenÄnĂ˝ interval: -11,48; -3,37), a reziliencie (95 % konfidenÄnĂ˝ interval: -7,92; -1,70), zatiaÄž Äo v kontrolnej skupine neboli zmeny zaznamenanĂŠ. U zaangaĹžovanosti sa predpoklady nepotvrdili. ZĂĄver: VĂ˝skumnĂĄ ĹĄtĂşdia poukĂĄzala na sociĂĄlno-psychologickĂ˝ vĂ˝cvik ako na metĂłdu s pozitĂvnym ĂşÄinkom na mieru vyhorenia a sĂşvisiace osobnostnĂŠ charakteristiky u ĹĄtudentov pomĂĄhajĂşcich profesiĂ, a tĂ˝m ako na moĹžnĂ˝ a vhodnĂ˝ spĂ´sob prevencie vyhorenia.
No takes yet. Share an insight, caveat, or question.
Škodová et al. (2015) studied this question.
Synapse has enriched 5 closely related papers on similar clinical questions. Consider them for comparative context: