Answers are grounded in this paper and cite their sources.
Pri sĂşÄasnom vĂ˝voji technolĂłgiĂ, rapĂdnom raste poÄĂtaÄovĂ˝ch sietĂ a distribuovanĂ˝ch systĂŠmov, je reĂĄlne riziko Ăştoku Äoraz pravdepodobnejĹĄie. Pre zvýťenie samotnej bezpeÄnosti systĂŠmov uĹž bolo vytvorenĂ˝ch a implementovanĂ˝ch mnoĹžstvo rieĹĄenĂ, ktorĂŠ mali slúŞiĹĽ na detekciu a/alebo prevenciu pred samotnĂ˝mi Ăştokmi. NajpouĹžĂvanejĹĄie rieĹĄenie predstavuje pouĹžitie systĂŠmu na detekciu prieniku (IDS) v kooperĂĄcii s firewallom. AvĹĄak ani IDS a ani firewall nedokĂĄĹžu reagovaĹĽ v reĂĄlnom Äase, pokiaÄž sa jednĂĄ o ĹĄpecifickĂ˝ typ Ăştoku. TĂĄto prĂĄca sa zaoberĂĄ detekÄnĂ˝m mechanizmom na bĂĄze technolĂłgie Honeypot a jeho vyuĹžitĂm v navrhovanej architektĂşre pre zvýťenie bezpeÄnosti v poÄĂtaÄovĂ˝ch systĂŠmoch. Podstatou prĂĄce je poukĂĄzaĹĽ na to, ako dokĂĄĹže sofistikovanĂ˝ hybridnĂ˝ Honeypot vplĂ˝vaĹĽ na dizajn architektĂşry IDS a tĂ˝m zvýťiĹĽ jej efektivitu.
No takes yet. Share an insight, caveat, or question.
Fanfara et al. (2013) studied this question.
Synapse has enriched 10 related papers. Consider them for comparative context: